© Smoky Mountains Dancers 2003 - 2005

Sedem statočných, šesť mŕtvych

Film a video / Westerny / Sedem statočných, šesť mŕtvych
   
Z predstaviteľov legendárneho westernu dnes žije iba sedemdesiatdvaročný Robert Vaughn.

Dva dni pred koncom augusta zomrel americký herec Charles Bronson. Z preslávenej partie statočných ochrancov mexických vidiečanov z westernového hitu Sedem statočných z roku 1960 tak zostal nažive jediný - Robert Vaughn. Kto vlastne siedmi statoční boli? Aké boli ich životy a kariéra? Nepochybne rovnako dramatické ako film, ktorý ich preslávil.

 

Charles Bronson - z bane na plátno: Francúzi ho prezývali „Sacré monstre“, Taliani si pre neho vymysleli meno „Il Brutto“. Predstaviteľ drsných chlapíkov, ktorý sa preslávil najmä sériou filmov Prianie zabiť však nepochádzal ani z jednej z týchto krajín, bohatých na filmové hviezdy. Jeho životné osudy by nepochybne prerazili ako sociálny román. Rodičia, litovskí emigranti, sa do Ameriky vydali začiatkom minulého storočia zlepšiť úbohý rodinný rozpočet. Charles, v tom čase ešte Buchinsky, sa narodil ako jedenáste z pätnástich (!) detí chudobného baníka. Jeho rodina trela takú biedu, že si vraj súrodenci museli požičiavať oblečenie, aby vôbec mohli ísť do školy. Keď mal Charles desať rokov, jeho otec zomrel a v šestnástich po prvý raz sfáral s bratmi do bane. Honorár? Dolár za tonu uhlia. Nečudo, že ako mnoho jeho rovesníkov sa dostal na šikmú plochu a niekoľkokrát skončil na pár dní vo väzení za lúpežné prepadnutia. O to paradoxnejšie znie informácia, že napokon predsa len skončil na vysokej škole. Vyštudoval výtvarné umenie a neskôr aj herectvo. A nasleduje ďalší paradox: namiesto toho, aby sa „upichol“ na nejakom pokojnom miestečku, radšej sa opäť vrátil do bane. Z hlbín ho „vyslobodila“ až druhá svetová vojna a do jej skončenia slúžil pri letectve. Od bombardérov už viedla jeho cesta priamo na javisko. No dôvodom vraj nebola láska k hraniu, skôr k peniazom - honoráre, ktoré herci inkasovali, sa mu zdali úžasné.
 
Bronson, ktorý si svoje priezvisko „poameričtil“ v roku 1954, počas mccartyovskej éry známej prenasledovaním ľavičiarov, si zahral vo vyše stovke filmov a seriálov a na pľaci i na plátne sa stretol s hviezdami všetkých generácií. Objavil sa po boku Garyho Coopera, Katherine Hepburnovej či Alaina Delona, ktorý si ho sám vyžiadal do snímky Zbohom, priateľ. Jeho najslávnejšími filmovými úlohami však zostanú mlčanlivý svalovec Bernardo O’Reilly zo Siedmich statočných, harmonikár z kultového westernu Vtedy na západe a nekompromisný Paul Kersey z trileru Prianie zabiť, ktorý sa rozhodol sám pomstiť vraždu svojej manželky a dieťaťa, pretože polícia prípad odložila ako nevyriešený. Práve tento film urobil z vtedy už 43-ročného herca ozajstnú hviezdu, no priniesol mu aj veľa problémov. Totiž v čase, keď sa začalo nakrúcať už jeho tretie pokračovanie, istý muž v newyorskom metre zastrelil štyroch mužov, lebo ho údajne napadli. V médiách potom vyhlásil, že sa inšpiroval hrdinom spomínanej snímky, čo sa Bronsonovi neveľmi páčilo. Navyše, niektorí novinári ho obvinili, že bolo bezohľadné pokračovať v nakrúcaní tretej časti Priania zabiť po takej tragédii.
 
Trápenie neobišlo Bronsona ani v súkromí. S prvou manželkou sa rozviedol po veľkých nezhodách v roku 1967. Hneď o rok si zobral herečku Jill Irelandovú, najväčšiu lásku svojho života. Keď sa zoznámili, obaja boli ešte v iných manželských zväzkoch, ale Bronson bol taký zaľúbený, že prišiel za vtedajším manželom Jill Irelandovej a na rovinu mu povedal: „Chcem sa oženiť s vašou manželkou.“ Život Jill a Charlesa bol ideálny. Bývali striedavo v sídle Bel Air a na farme v Írsku spolu so svojimi deťmi – päť pochádzalo z ich predchádzajúcich vzťahov, dve splodili oni. Všetko vyzeralo nádherne až do okamihu, keď Jill zistila, že má rakovinu prsníka. Bolo to v roku 1984. Svoj osud niesla statočne. Stala sa hovorkyňou American Cancer Society, ba napísala aj dva bestsellery. V jednom z nich opisuje svoj boj o záchranu drogovo závislého syna Jasona. Ten zomrel na predávkovanie v roku 1989, Jill Irelandová podľahla rakovine o rok neskôr.
 
Posledné roky svojho života prežil Charles Bronson po boku o 43 rokov mladšej publicistky Kim Weeksovej. Istý čas trpel Alzheimerovou chorobou, hoci oficiálne to popieral. Napokon však podľahol zápalu pľúc. Bolo 29. augusta 2003 a „tvrdý chlapík“ mal úctyhodných 81 rokov.
 
Yul Brynner - najslávnejší statočný: Ak mal western Sedem statočných hviezdu, potom ňou bol rozhodne Yul Brynner, predstaviteľ vodcu Chrisa Adamsa. Ako jediný z hereckej sedmičky mal za sebou veľké filmové úlohy, a dokonca aj sošku Oscara za úlohu siamského kráľa z historického muzikálu Kráľ a ja. A potom, hoci osudy väčšiny predstaviteľov boli dokonalým materiálom na bestseller, Brynner hral predsa len prím. Jeho skutočná identita bola dlho zahalená tajomstvom a čiastočne ju osvetlila až kniha, ktorú v roku 1989 vydal jeho syn. Podľa nej sa Yul Brynner narodil v roku 1915 v cárskom Rusku, v meste Vladivostok. Jeho otec bol švajčiarsko-mongolský inžinier a vynálezca, matka Marusia pochádzala z bohatej lekárskej rodiny. Keď ich otec opustil, matka sa presťahovala s deťmi do Číny a neskôr zakotvila v Paríži. Yula zapísala na prestížne gymnázium pre bohaté deti, ale jemu sa skôr pozdával život parížskej bohémy. Namiesto školy začal spolu s cigánskou kapelou hrávať po kaviarňach. Záľubu v dobrodružstve potvrdil aj svojím ďalším zamestnaním - ako 26-ročný absolvoval turné po Spojených štátoch so slávnym Cirque d’Hiver ako „lietajúci artista“ na trapéze. V Amerike už aj zostal, aby sa tu pustil najskôr na novinársku a potom na hereckú dráhu. Debutoval v roku 1949 filmom Newyorský prístav a bol to jeho jediný film, kde sa objavil s vlasmi. Po zvyšok kariéry lemovanej predovšetkým postavami exotických panovníkov, si zo svojej vyholenej lebky - nebol plešatý! - urobil poznávacie znamenie.
 
Brynner bol štyrikrát ženatý, pričom druhú manželku si zobral práve počas nakrúcania Siedmich statočných. Mal päť detí, z toho dve adoptované. V polovici 80. rokov mu zistili rakovinu pľúc a z nenapraviteľného fajčiara sa stal zarytý bojovník proti cigaretám. Žiaľ, jemu to už nepomohlo. Zomrel 10. októbra 1985 na celkové zlyhanie organizmu.
 
Steve McQueen - večné dieťa: „Postrach filmových štúdií“. Tak prezývali sympatického vtipkára Vina zo Siedmich statočných producenti. Nedodržiaval žiadne dohody a hoci dostával najvyššie honoráre tých čias, jeho zmluva musela obsahovať klauzulu o uhradení všetkého, čo si v čase nakrúcania nakúpi. Tak sa napríklad vo výsledných účtoch vyskytol účet na štyridsať párov levisiek, tristo svetrov, nespočetné množstvo trenírok, ponožiek, topánok, holiacich strojčekov… Ku cti mu však slúži, že všetok „arzenál“ sa neskôr objavil v polepšovni, kde ako tínedžer strávil niekoľko rokov. Dostal sa sem ako štrnásťročný za krádež bicykla. Na jeho ospravedlnenie treba dodať, že jeho dovtedajší život nebol práve ružový. Otec opustil rodinu, keď mal Steve šesť mesiacov, a jeho matka, mladistvá alkoholička, radšej šupla syna na starosť strýkovi na prasačiu farmu. Útly McQueen, ktorý trpel dyslexiou a slabo počul na ľavé ucho, radšej trávil čas v pouličných gangoch ako na farme a v škole. Bol povestným samotárom, ktorý však na seba musel za každú cenu upútať pozornosť. Pri nakrúcaní Siedmich statočných na to používal drobné triky, za čo si vyslúžil prezývku Podvodníček.
 
Kým sa však dostal k herectvu, vyskúšal množstvo dobrodružných „povolaní“. Plavil sa na obchodnej lodi, pracoval ako chyžný v bordeli v Dominikánskej republike, na texaských ropných poliach, u mariňákov… Na hviezdnu dráhu ho vystrelil práve western Sedem statočných, a hoci za svoj život nakrútil iba 28 filmov, dodnes je považovaný za jedného z najväčších hercov vôbec. Darilo sa mu síce v práci, no život mimo filmu bol doslova katastrofou. Tento nenapraviteľný nešťastník fetoval, fajčil a jeho najväčšou láskou boli autá a motorky. Trpel paranojou, ktorá ešte zosilnela po tom, čo sa iba náhodou vyhol účasti na krvavom večierku Sharon Tatovej. Partia Charlesa Mansona vtedy vyvraždila všetkých jeho účastníkov a na prvom mieste „zoznamu smrti“ bol vraj práve McQueen. Odvtedy nosil pri sebe neprestajne zbraň. Nakoniec však nezomrel násilnou smrťou. Jeho osudom sa stala rakovina pľúc, ktorá bola zrejme dôsledkom fajčenia a inhalovania výfukových plynov z jeho milovaných áut. Zomrel päťdesiatročný 7. novembra 1980 s Bibliou na prsiach, s úsmevom na tvári a s treťou manželkou pri smrteľnej posteli. Jeho prach rozprášili v Pacifiku.
 
Horst Buchholz - nemecký James Dean: Horkokrvného mladíka Chica si v Siedmich statočných zahral vtedy 27-ročný syn obuvníka a rodený Berlínčan Horst Buchholz. Hoci režisér filmu veril, že práve on bude budúcou hollywodskou hviezdou, nestalo sa. Aj keď nemecký fešák sa vo filmovej brandži predsa len presadil, skôr než v Amerike ho zbožňovali v Európe. „Nemecký James Dean“, ako ho volali, začal v pätnástich na doskách, ktoré znamenajú svet, kam sa utiahol po tom, čo sa vykašľal na školu. Tu ho objavil istý francúzsky režisér, ktorý mu otvoril dvere k filmu. Buchholz mal naozaj veľký talent, čo potvrdilo aj ocenenie z karlovarského festivalu z roku 1957 - za snímku Spoveď hochštaplera Felixa Krulla dostal 24-ročný mladíček špeciálne uznanie poroty. Jeho meno sa objavilo v titulkoch asi osemdesiatky zväčša televíznych projektov, okrem iného aj v rozprávkovom seriáli Princezná Fantaghiro či v českej rozprávke Vták Ohnivák. „V poslednom čase stále myslím na to, ako prebehne pohreb. Aké to je, keď ste mŕtvy? Budem pochovaný alebo spálený? Viem, že smrť raz príde, z toho strach nemám, len neviem, čo sa stane potom,“ vyjadril sa v rozhovore desať dní pred svojím skonom. Buchholz zomrel tento rok v marci vo veku 69 rokov na ťažký zápal pľúc.
 
Brad Dexter - tvrdý chlapík: Ani predstaviteľ Harryho Lucka, milovníka žien a peňazí, ktorý predznamenal profil budúceho amerického filmového hrdinu, nepochádzal z Ameriky. Jeho korene siahajú do Litvy a jeho pôvodné meno znie Boris Milanovič. Kým sa upísal filmu, amatérsky boxoval, vraj na veľmi slušnej úrovni. Na herectvo sa vrhol po službe v letectve počas druhej svetovej vojny. Jeho prvým veľkým filmom bola Asfaltová džungľa, kde sa stretol s Marilyn Monroe, ktorá sa stala jeho veľkou priateľkou. Priateľstvo ho viazalo aj s ďalšou hviezdou, Frankom Sinatrom. Tomu pri nakrúcaní ich spoločného filmu na Havaji zachránil život. Sinatra sa začal topiť a Dexter pohotovo skočil do vody a vytiahol ho na breh. No to bolo - okrem Siedmich statočných - asi jediné, čo na Dextera vrhlo lesk filmovej slávy. Hoci nakrútil vyše 130 filmov - zväčša westerny - jeho tvár si z nich naozaj pamätajú iba fajnšmekri. Na okamih zažiaril ako producent vďaka životopisnému filmu o speváčke Billie Hollidayovej Billie spieva blues. Mimochodom, prvou Dexterovou manželkou bola tiež speváčka, legendárna Peggy Lee. Vydržali spolu však len osem mesiacov.
 
Brad Dexter zomrel koncom minulého roka vo veku 85 rokov.
 
James Coburn - mlčanlivý hrdina: Iba necelý mesiac pred ním podľahol vo veku 74 rokov srdcovému infarktu ďalší zo siedmich hrdinov, mlčanlivý vrhač nožov James Coburn. Jeho osudy boli podobne nenápadné ako jeho postava. Prešiel pomerne pokojným životom bez závažnejších medzníkov. Za zmienku stojí hádam iba ťažká artritída, ktorá tohto rodáka z amerického štátu Nebraska postihla niekedy v 80. rokoch a následkom ktorej bol predčasne nútený opustiť filmové štúdiá. Nebolo to však navždy. Ako zázrakom sa svojej choroby zbavil - údajne sa liečil sám sírnymi tabletkami a využitím holistickej medicíny - aby sa v roku 1997 vrátil po sošku Oscara za vedľajšiu úlohu despotického otca v snímke Affliction - Trápenie. Známy je aj z mnohých seriálov - napríklad Právo a poriadok, Perry Mason, To je vražda, napísala… Aj jeho ľúbostný život je tak ako Dexterov zviazaný so speváčkou Lynsey De Paulovou, s ktorou dokonca napísal dve piesne. Perličkou je, že Coburnova dcéra Lisa je webmasterkou oficiálnej internetovej stránky člena kapely Kiss Gena Simmonsa.
 
Robert Vaughn - posledný statočný: „Zostal som na Calvera sám,“ povzdychol si na pohrebe Charlesa Bronsona posledný žijúci „statočný“, predstaviteľ zbabelca Leeho, 72-ročný Robert Vaughn. Ako jediný zo svojich kolegov je ešte aj v pokročilom veku herecky činný. Momentálne je v postprodukcii jeho posledný film 2 B Perfectly Honest. Vaughn sa narodil v roku 1932 v New Yorku rozhlasovému hercovi a divadelnej herečke. Jablko teda nepadlo ďaleko od stromu. A naozaj, na rozdiel od svojich „spoluhráčov“ v Siedmich statočných nikdy neskúsil iné povolanie ako herectvo, ani nerozmýšľal o ňom. Vlastne, rok sa venoval štúdiu žurnalistiky, ale evidentne ho to nebavilo. Za tých vyše štyridsať rokov v brandži si zahral vo viac ako dvesto filmoch a seriáloch, z ktorých ho najviac preslávil The Man of U.N.C.L.E. „Dúfam, že ja to vydržím aspoň do deväťdesiatky,“ vyslovil nedávno svoju túžbu Vaughn.
 

 

Zdroj: Martina Skúpa